Väčšina z nás počas života prežíva rôzne druhy lásky, navyše sa k partnerovi môžeme správať odlišne aj počas trvania vzťahu. A to, čo my sami považujeme za lásku, pre iného človeka láska nie je.
Psychológovia a sexuológovia, ktorí nasledujú starých Grékov, rozlišujú tri typy lásky: eros, storge a filia. „Vzťahy môžu začínať v rámci jedného modelu, pokračovať v druhom a potom prejsť na tretí,“ vysvetľuje terapeutka. „My sa meníme a vzťahy sa často menia.“
Čo však spája tieto rôzne obrazy lásky? „Idealizácia toho druhého a v istom zmysle aj devalvácia seba samého,“ hovorí francúzsky psychoanalytik Didier Laureu. Ohromení emóciami priznávame svojmu partnerovi cnosti, o ktoré, ako často veríme, sme sami ochudobnení. Môžeme povedať, že idealizácia, narcizmus, závislosť na tom druhom určujú vlastnosti týchto troch druhov lásky. “
EROS: LÁSKA-VÁŠEŇ
Živé emócie, rozkoš a neustála fyzická príťažlivosť partnera, vzrušenie z jeho blízkosti, dotyky alebo akýkoľvek telesný kontakt a netrpezlivosť, silná úzkosť aj pri krátkom odlúčení … „Takáto láska vzniká spontánne a nezávisí od vedomého prístupu voči inej osobe, “ hovorí sexuológ. „Psychologicky sa to vníma ako stav akútnej emočnej nestability s prechodmi od eufórie k neznesiteľnej neistote a žiarlivosti.“
„Zdá sa, že ten pocit nás úplne chytil“ pokračuje. „Navyše sexuálne vzťahy ako také nemusia existovať, ale neustála túžba byť spolu sa stáva tým hlavným a dominuje nad inými pocitmi.“
V partnerovi vidíme, čo nám v živote chýba – pozornosť, podpora, riziko, vďaka nemu si uvedomujeme svoje erotické fantázie o ideálnej láske … Trvanie tejto vášne závisí od toho, aké silné sú naše projekcie na toho druhého. Spravidla to trvá od šiestich mesiacov do dvoch rokov.
A potom čo? Erósove vzťahy sú zvyčajne krátkodobé: keď intenzita vášní opadne, pristihneme sa pri myšlienke: „Zmenil sa“, „Už ju neuznávam.“ Konečne vidíme nášho partnera takého, aký je. A buď to prijmeme a vstúpime do vzťahu iného typu alebo rozčarovaní odídeme.
STORGE: LÁSKA-PRIATEĽSTVO
Rozumieme si, máme spoločné záujmy … Vďaka intelektuálnej a duchovnej intimite môžu vzniknúť aj sexuálne vzťahy – priateľstvo vyústi do lásky.
„Takáto láska je silná citmi, ale nezačína sa vášnivou príťažlivosťou, ale blízkosťou záujmov,“ vysvetľuje terapeut. „Sexepíl je dôležitý, ale nie kľúčový.“
„Vzniká v okamihu, keď si toho druhého čo najviac idealizujeme,“ objasňuje, „a často práve v tomto okamihu po prvýkrát cítime: sme zamilovaní.“ A potom je tu túžba odovzdať sa milostným pocitom, ktoré boli doteraz potlačené kvôli nedostatku sebavedomia alebo strachu zo zničenia priateľstiev.
„Takáto láska je spoľahlivá, trvácna a dáva dôveru, že nás partner bude vždy chápať a podporovať nás,“ hovorí poradca. „Ale v takomto vzťahu môže existovať jednotvárnosť, ktorá spôsobí nudu.“ Ak sa partneri dobre poznajú, môžu prestať cítiť zvedavosť, záujem o seba alebo potrebu vzájomného zvádzania – emócie slabnú, čo môže viesť k túžbe hľadať vzrušenie inde.
FILIA: ÚCTA K LÁSKE
Stáva sa, že milovaného človeka vnímame doslova ako druhú polovicu – bez neho je pre nás ťažké cítiť sa dobre. Filia predpokladá, že každý z nás je sebestačný človek. To je láska, ktorá spája túžbu a rozum: partneri vedia, ako spolu žiť, majú sa radi, ale nepatria k sebe. Cítia sa spolu dobre, ale môžu existovať každý osobitne.
Základný princíp vzťahov, ktoré sa vyvíjajú ako filia: „Milujem ťa, ale chápem, že nie som ty a že si iný ako ja.“
„Niektorí z nás, vychovávaní na romantických modeloch lásky, chápu absenciu hraníc a úplné splynutie skutočných vzťahov:„ Ja som ty, ty si ja, “. „Sú hrdí na takúto blízkosť:„ Nikam bez nej nejdem “,„ Máme iba spoločných priateľov “,„ Môj manžel ma nenechá ísť samu “… Filia je založená na pocite hraníc – svojich vlastných aj partnerových, o vzájomnom rešpekte a prijatí. V takomto zväzku sa nerozchádzame v láske, ale naďalej sme samostatnými jednotlivcami a náš vzťah k partnerovi je „cítim sa s tebou dobre“, nie „nemôžem bez teba žiť“.
