Najmladšie dieťa v rodine

---

Sú všeobecne skúsenejší a pokojnejší rodičia viac „v pohode“, pokiaľ ide o „posledný prírastok“ do rodiny?

Je to však správny prístup? Ako by sme sa mali správať k tomu maličkému, aby slobodne vyrástol a bol samostatný človek?

Každý má v rámci súrodeneckých vzťahov nejaké miesto. Čo sa však stane v prípade toho najmladšieho? Je posledné miesto nejako závideniahodné?

Benjamín hrá určitú rolu vo vzťahoch k bratom, sestrám aj rodičom.

Dva prípady stoja za to, aby sme si ich bližšie opísali:

• Buď je rodinný benjamín veľmi šikovný, pretože má veľkú slobodu a pretože ho rodičia nechávajú, nech sa zaoberá tým, čo ho zaujíma. V tom prípade ľahko doháňa starších súrodencov a dospieva veľmi rýchlo.

• Alebo je prehnane chránený svojou matkou, a dokonca aj svojimi bratmi a sestrami, ktorí ho rozmaznávajú a dlho ho považujú za dieťa. Pretože cíti, že nie je ešte dosť veľký, alebo preto, že má strach z vonkajšieho sveta, pred ktorým ho všetci ochraňujú, bude pre neho ťažké osamostatniť sa.

V rodine s troma deťmi benjamín obyčajne urovnáva spory, ktoré môžu vznikať medzi staršími súrodencami: ten prostredný prestane byť rýchlo priamym „rivalom“ toho staršieho, pričom benjamín je len „posledným prírastkom“. Stane sa spojencom staršieho brata alebo sestry. Problém je, že rodičia niekedy vedia alebo cítia, že už po ňom nebudú mať žiadne ďalšie dieťa.

Postavenie posledného dieťaťa nie je však vždy jednoduché. Dlhšie ako ostatní si užíva pozíciu bábätka. Hlavne preto, že veľa mamičiek si to podvedome želá. Skúsenejšia matka má s ním bližší vzťah, a o to dlhšie chce túto situáciu predĺžiť.

Ďalšie články z rubriky deti