Desať rád, ako zvládnuť pubertu
Desať rád, ako zvládnuť pubertu
Desať rád, ako zvládnuť pubertuPuberta je slovo, pred ktorým sa trasú rodičia dospievajúcich detí. V kritickom veku od 11- 12 rokov mnohí sledujú svoje ratolesti a pri každej zmene správania im vyrazí pot na čelo: Už je to tu? Už je v puberte? Ako to zvládneme? Na popud našich čitateľov vám prinášame desať rád, ako zvládnuť pubertu.
1. Pochopte, že ani tínedžeri to nemajú ľahké
- V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že nielen my rodičia to máme s dospievajúcimi ťažké, ale že aj oni to majú v tomto období ťažké sami so sebou. Tínedžeri bývajú nepozorní a nesústredení, ich školské výsledky sa neraz zhoršia.
- Ich nálady sa striedajú: hneď sú divokí a neviazaní, hneď zasa plachí a precitlivení. Všetko veľmi prežívajú, najmä v citovej oblasti – prvé dotyky, lásky, bozky. Trápia ich veľké výkyvy nálad: jedného dňa majú veľkú sebadôveru, na druhý deň sú v depresii z toho, že im nikto nerozumie. Dievčatá podrobne sledujú svoju hmotnosť, oblečenie, a vedia sa o tom s kamarátkami donekonečna rozprávať. Chlapci sa snažia pôsobiť mužne, skúšajú prvé cigarety, prvé holenie, tvária sa, že všetkému rozumejú.
- Tínedžeri odmietajú autority, chcú o všetkom rozhodova sami, hoci aj za cenu boľavých omylov. Pubertu mladí ľudia prežívajú veľmi netrpezlivo a snaží sa dosiahnuť svet dospelých, skôr než je to preňho psychicky únosné a možné.
2. Získajte si ich na svoju stranu
- Viete, ako najlepšie vyhrať boj nad „nepriateľom“? Získajte si ho na svoju stranu!
- Nehovorte deťom, že pravidlá určujete vy, a už vôbec nie: pokiaľ žiješ v tomto dome, budeš robiť, ako ti poviem! To je určite najhoršia veta, akú môžete povedať tínedžerovi.
- Pamätajte, že najviac získate, ak ho „obrátite“ na svoju stranu. Ak chcete v očiach detí, teda vlastne takmer už dospelých, ostať prirodzeným autoritami, mali by ste im dovoliť prejavovať svoje názory. Mali by sme ich počúvať, hľadať dohodu, z času na čas ich oceniť, a keď kritizovať, tak len konštruktívne.
- V rozhovoroch používajte vety typu: Z toho, čo hovoríš, som nadobudol dojem, že.... Cítiš sa teda, ako ...Čo si o tom myslíš ty? Rozumel som dobre, že si myslíš, že... Je zaujímavé, čo hovoríš...
- Aj gestami môžeme dať najavo, že ich aktívne počúvame. Nemali by sme im skákať príliš do reči, komentovať, čo hovoria. Vtedy budú mať pocit, že sa môžu otvoriť a že ich počúvame, lebo im chceme porozumieť a nie ich kritizovať.
- Pomôcť môžu skôr slovíčka typu: Vážne? Čo nepovieš? (nie však s ironickým podtónom), Neblázni! No naozaj?
- Ak ste však takéto rozhovory s tínedžermi doteraz neviedli, môže to trvať určitý čas, kým sa naplno otvoria. Nevzdávajte to, úspech je zaručený!
Diskutujte o tejto téme na našich fórach!
Hodnotenie článku
