loading
Pridať k obľúbeným Zdieľať na Twitter Zdieľať na facebook-u

Hlavná stránka » Celebrity » Zahraničné » Marilyn Monroe

Marilyn Monroe

Marilyn Monroe
Marilyn Monroe

Marilyn Monroe
Marilyn Monroe

Marilyn Monroe – večná star

O Marilyn Monroe už toho bolo napísaného mnoho, ale aj tak zostáva zahalená tajomstvom. Jej smrť nebola a asi ani nikdy nebude objasnená. Jej povesť sexsymbolu, ktorú vytvorili veľké americké filmové štúdiá, okúzlila milióny obdivovateľov; bola tak dobre medializovaná, že spätne ovplyvnila život a umeleckú kariéru samotnej herečky. Jej filmové roly boli spojené so stereotypom roztomilého, naivného, niekedy až hlúpučkého dievčaťa, ktoré sa s úžasom pozerá, ako suknička jej bielych šiat poletuje a zdvíha sa vďaka vzduchu prúdiacemu z vetracej šachty.

Veľmi málo sa toho vie o herečke Marilyn Monroe, ktorá sa zaujímala o zdokonaľovanie svojich hereckých schopností, o jej profesionálnom raste a záujme o dramatické umenie. Marilyn hlboko poznamenalo to, že nebolo v jej silách kontrolovať vlastný vývoj, pokiaľ ide o účinkovanie vo filme, ani bojovať s imidžom, ktorý vytvorili americké filmové štúdiá. Register jej úloh nebolo možné zmeniť, pretože by to ostro kontrastovalo s pestovanou obchodnou značkou, ktorá prinášala filmovým štúdiám veľké zisky. Sama Marilyn si raz povzdychla: „Niektorí ľudia sú zlí. Keď poviem, že chcem rásť aj ako herečka, pozerajú sa na mňa s počudovaním. Keď poviem, že sa chcem rozvíjať, zdokonaľovať sa, smejú sa mi. Svojím spôsobom neočakávajú, že by som mohla seriózne pracovať“.

Pre svoj profesijný rast sa Marilyn podrobila psychoanalytickým seansám, aby sa dozvedela viac o pojme podvedomia a o sebe samej. Veľmi sa snažila, ešte ako mladé dievča, zlepšovať svoje herecké kvality. Čítala knihy svetovej literatúry (Tolstoj, Whitman, Milton), navštevovala prednášky na univerzite UCLA, navštevovala lekcie herectva, počúvala klasickú hudbu. Všetko vynaložené úsilie smerovalo k jedinému cieľu, ktorý mal v jej živote prednosť pred všetkým ostatným. Chcela sa stať hviezdou.

Jej manželstvo s Joe DiMaggiom, hráčom baseballu, ktorý vtedy ukončil svoju kariéru, sa rozpadlo práve preto, že manžel očakával od Marilyn, že sa bude starať o domácnosť a riešiť bežné problémy, ktoré manželstvo prináša. Marylin však chcela pokračovať za každú cenu vo svojej kariére: „Omnoho viac, než čokoľvek iné, chcem byť veľkou hviezdou. Je to niečo určité a jasné.“

Marilyn nemala veľa šťastia ani v ďalších manželstvách. Do prvého z nich vstúpila, keď mala iba 16 rokov. K tomuto spojeniu došlo v dôsledku plánov Marilyninej matky, ktorá brala do úvahy najmä finančné výhody manželstva. Vlastne celé jej detstvo bolo poznamenané nedostatkom financií v rodine. Ona sama bola daná na adopciu do rodiny, o ktorej neskôr vo svojich spomienkach povedala, že jej členovia k nej pristupovali prísne a s prehnaným chladom. Potom si ju zobrala naspäť vlastná matka, ktorá však trpela psychickou labilitou. Totožnosť Marilyninho otca zostala neznáma.
Druhé manželstvo s už spomínaným Joe DiMaggiom sa skončilo rozvodom. Tretí pokus urobila s dramatikom Arthurom Millerom, ktorý pre Marilyn napísal scenár k filmu „The Misfits“ (Mustangy), kde sa herečka objavila po boku Clarka Gabla. O Arthura Millera mala Marilyn skutočný záujem, zvlášť keď v ňom videla veľkú osobnosť divadla a príťažlivého intelektuála. Manželstvo sa však zase nevydarilo, a to z dôvodov veľkých rozdielov medzi týmito dvomi veľkými osobnosťami, ako povedala aj sama Marilyn: „Pán Miller je obdivuhodný človek a významný spisovateľ, avšak nebolo možné, aby sme my zostali spolu ako manžel a manželka.“ O Millerovi potom písali, že Marilyn vnímal skôr ako ilúziu, ideál, a nie ako skutočnú ženu. To potvrdil aj neskôr, po smrti Marilyn: „Bolo skvelé byť v jej blízkosti, jednoducho vás ohromila. Toľko toho ponúkala! Pripadala mi ako mimoriadny úkaz, výnimočná herečka. Bola fascinujúca, plná originálnych poznámok... Na jej tele som nedokázal nájsť jedinú kosť, ktorá by bola obvyklá.“

Marilyn viedla dvojaký život. Vo svetle reflektorov žila ako sexsymbol a v súkromí ju spaľovala osamelosť a smútok. Začala byť závislá od práškov na spanie, ku koncu kariéry meškávala celé dlhé hodiny. Niekedy vôbec nebola schopná vstať z postele a dostaviť sa na nakrúcanie. Jej aféry boli spájané s menami ako Johnny Hyde, Yves Montand, J. F. Kennedy, Bobby Kennedy. Jej život bol škandalizovaný najmä po odhalení aktov, ktoré nafotila, keď bola veľmi mladá a o ktorých sama herečka povedala, že s fotením súhlasila, lebo potrebovala 50 dolárov na opravu automobilu.

Aj keď ju publikum zbožňovalo, napriek tomu zostávala Marilyn uväznená v klišé, ktoré o nej vytvorili štúdiá. Hoci si veľmi priala pustiť sa do zložitejších rolí, toto jej želanie nikdy nenadobudlo konkrétnu podobu. Verejnosť poznala Marilyn len ako žiariacu, ale povrchnú filmovú hviezdu a vôbec nevedela, aká je jej pravá osobnosť. Marilyn sa tohto zbožňovania chytila, ako by to bolo niečo, čo ju definovalo: „Vedela som, že patrím publiku a ľuďom, nie preto, že by som bola talentovaná či krásna, ale preto, že som nikdy nikomu inému nepatrila.“ V súvislosti s vlastným talentom herečka šokovala svojou úprimnosťou, keď v určitom okamihu tvrdila: „Nikdy som si nerobila ilúzie o tom, že by som bola veľká herečka, vedela som, že som herečka tretej kategórie. Bola som schopná poznať, že mi chýba talent, tak ako by som cítila, keby som nosila lacnú bielizeň. Ale, dámy, toľko som sa toho chcela naučiť, tak veľmi som sa chcela zmeniť, zdokonaliť!“

Jej smrť prišla nečakane v roku 1962 v dôsledku predávkovania drogami. Tajomstvo, ktoré zahaľuje okolnosti jej smrti, zostáva neobjasnené dodnes. Vo veršoch tejto herečky je cítiť veľký smútok a nájdeme v nich aj predstavu smrti:

  • „Pomoc, pomoc!Cítim, ako sa blíži život, a ešte viac,keď všetko, čo chcem, je zomrieť.“
  • Mohla by som ťa raz milovať a dokonca ti to aj povedať. Ale ty si odišiel. Keď si sa vrátil, bolo príliš neskoro a láska bolo už zabudnuté slovo. Spomínaš si?“  
Štýl Marilyn nemizne, je nehynúci. Ona je symbolom večnej ženskosti. Platinovo blond vlasy, dlhé čierne mihalnice, uchvacujúci úsmev. To všetko nezostalo otlačené len na rozličných kúskoch odevov, ale aj v celosvetovej filmovej kultúre. Z jej fotografií vyžaruje živý, nesmrteľný duch. Hoci Marilyn sa honosila plnými tvarmi, ktoré by dnes zodpovedali európskej veľkosti číslo 44, stále zostáva sexsymbolom všetkých čias.

Roky 1950 až 1960 sú poznamenané módou šiat, ktoré siahali po kolená alebo ešte kúsok nižšie. Ženy nosili mohérové alebo vlnené svetre, ktoré siahali až pod boky, tie kombinovali s úzkymi nohavicami alebo so sukňami po kolená. Rukávy šiat a košieľ sa nosili v trojštvrťovej dĺžke, šaty bez rukávov sa dostali do módy až po roku 1960. Veľmi často sa nosili odevy zo syntetických materiálov, najmä na báze nylonu, a kombinovali sa s inými materiálmi.

Vlasy sa nosili dlhé, rozpustené, na koncoch natočené, s mašľou alebo čelenkou. Čo sa týka líčenia, veľmi silno sa zdôrazňovali oči pomocou čiernej ceruzky a čiernej maskary, na pery sa používali bledé farby.

Po viac ako 40 rokoch od smrti Marilyn Monroe o nej môžeme povedať, že nie je len ženou päťdesiatych rokov. Bez ohľadu na dobu je večným symbolom ženskosti: „I am very definitely a woman and I enjoy it.“ (Som rozhodne žena a zbožňujem to.)

Poslať priateľke Pridať k obľúbeným Zdieľať na Twitter Zdieľať na facebook-u




 
Ďalšie články z rubriky zahraničné
 
 

Copyright 2017. Kankan.sk: Krása, Móda, Zdravie, Tehotenstvo, Deti, Fórum ženy.... All rights reserved.