london calling

london calling

london, used to be my favorite place in the world. because of people, culture, chips, music, clubs and parks. i still love london, a uz pisem po slovensky.

čo sa to deje? myslíme si stále, že sme na slovensku a nás sa to netýka???ha ha ha. veľký omyl stará mama. týka sa nás to a strašne. naše deti majú vzory a tie sedia za počítačom, mastia hry, kupujú si dotykofffky a starajú sa o čo najväčšie kontá v banke.

kam sme sa podeli, s našimi snami, byť čo najlepšími rodičmi, ktorí si budú so svojimi deckami rozumieť, hrať hry, stavať stany na lúke pred panelákom, prejsť hory doly, aby naše deti videli to čo sme kedysi aj my prežili...

je mi do plaču zo seba aj z druhých. na koho sa majú mladí ľudia pozerať, na haberu?na beyonce?, skorumpovaných riaditeľov škôl, ktorým ide len o prestíž školy a deti sú na spodnej čiare v ich rebríčku hodnôt???

je to obraz nás. to čo sa deje sme my. tak prestaňme ukazovať prstom. začnime stavať stany, začnime sa rozprávať s deckami, začnime ich počúvať, aj keď občas používajú viac nadávok, ako prídavných mien...zobuďme sa. ešte sa dá niečo zmeniť. hovorím aj sebe, predovšetkým.