loading
Pridať k obľúbeným Zdieľať na Twitter Zdieľať na facebook-u

Hlavná stránka » Bloger » Ako NEvychovávam..
14.04.2016

Ako NEvychovávam..

Blog: Lucia Kuba
všetky články blogu navštívte blog
Ako NEvychovávam..
Ako NEvychovávam..

Keď som bola tehotná, mala som veeeeeľa predstáv o výchove. Asi tak ako každý optimista, ktorý nebol veľmi v kontakte s deťmi. A pohoršoval sa nad hlučným deckom v kaviarni a apatickýmí rodičmi, ktorí si to dieťa nie len že nedokážu utíšiť, ale ani sa o to nesnažia! No to je ale výchova! Každopádne, ako každá tehotná žena, aj ja som sa zaujímala o najsamsprávnejší spôsob, ako toho malého človeka raz vychovať na "dokonalý" obraz. Dokonalý podľa mojich predstáv samozrejme. Zopár pikošiek z tohto obdobia, ktoré som naozaj plánovala zaviesť a možno som sa o to aj pokúsila a okamžite sa na ne vytoto:

1. Žiadna telka! Dieťa bude pozerať televíziu iba v určitý čas, presne stanovenú dĺžku a ja mu budem vyberať, čo bude pozerať! Aby raz nebol debil závislý na telke a neosprostel! - Tak vážení, na toto som okamžite zabudla, lebo telka bolo moje jediné spojenie s vonkajším svetom. Zapla som si ju už v pôrodnici, lebo tam bolo nejak divne ticho. Teraz spolu pozeráme Simpsonovcov reklamy a zbožňuje predpoveď počasia. Vždy keď počuje zvučku, ako zhypnotizovaný zamrzne a sleduje. A ja nikdy neviem aké bude počasie, lebo sa na tom kosím.

2. Doma budeme počúvať klasickú hudbu, lebo to (vraj) zvyšuje inteligenciu. - A ja som bola tak nenáročná, že som chcela vychovať malého génia. Ale ja som asi málo geniálna, tak som tie sláčikové kvílivé "sračky" po necelej hodine vypla, lebo by mi explodoval mozog. Tak som prešla k niečomu menej náročnému a púšťala mu Foo Fighters a podobne, nech má aspoň dobrý základ a nepočúva raz veci ako nu-Justin Bieber a spol. Bohužiaľ, nemal záujem, najviac sa mu páčia pesničky z Fíha Tralala. A tu prechádzam k ďalšiemu bodu.

3. Ani za toho svätého nebude moje dieťa počúvať/ pozerať hovadiny typu Fíha Tralala, Spievankovo.. - A počúva. A tancuje si k tomu, má z toho radosť a ja mám aspoň 5 minút pokoj. Keby som mohla, Fíhu by som osobne vystískala, zároveň ju donútila čo najrýchlejšie vydať ďalšie DVD, lebo z tých 3 častí, čo máme doma, už nám s pánom tvorstva dokonale prepína. Hádanka: Koľko krát počas 6 hodinovej cesty Mníchov-BA si myslíte, že "dáme" všetky tri časti Fíhy? 2,5 krát!, a pomedzi to dzecko spí aspoň 20 minút. A čo je najhoršie? Spolu s Fíhou si obaja dospelí spievajú a dzecko na nás čučí ako na magorov.

(Fogel, ešte chceš ísť s nami na dovolenku do HR? Cesta bude dlhá..... a Fíhy bude veľa! :-D)

4. Žiadne sladkosti! Deti sú z toho tlsté a majú ADHD a iné poruchy správania. - Ou jeeee, toto bolo predsavzatie nie len moje, ale aj mojich kamošiek. Väčšina to pekne dodržiava, sabotujú ich iba svokry. Aj ja som sa zo začiatku snažila a sabotovala ma moja mama. Keď napchala 6-mesačnému do úst vanilkovú zmrzlinu, lebo vonku bolo teplo a nech sa trochu ochladí.. Alebo mu dala proti mojej vôli čokoládu, lebo ja keď som bola malá, zožrala som salonku, všetko bolo od čokolády a ja mám z tohto mojho vyčíňania tak krásnu fotku! Postupne som zistila, že taký keksík do ruky v kočíku vôbec nie je také zlé riešenie, keď začne byť dzecko nespokojné. A na chvíľu ho umlčí.

5. Vždy čerstvo navarené, žiadne polotovary! - A tým som vtedy myslela najmä príkrmy v sklíčkach a polotovarové kaše. No, ale mohla som ja vedieť, že budem varievať raňajkovú kašu o 4 ráno?! Vtedy neviem ani ako sa volám, nieto ešte "návod" na varenie kašičky pre dzecko. Ktoré je strašne hladné a je mu veľa aj tých pár minútiek, čo zovrie voda na kašu. A ovocné príkrmy mu dávam v skle stále. Jasné, zje aj ovocie, aj ho teda je každý deň, ale túto šikovnú vecičku môžem zobrať aj na ihrisko.

6. Nebudem ho brať na ruky pri každom zamrnčaní a už vôbec ho nebudem rozmaznávať a furt mu kupovať hračky - tých bude mať max. 5! - Len vďaka dzecku nemusím posilňovať ruky a mám ich svalnatejšie ako chlapi v mojom okolí. Aktuálne váži 15kg a tento môj živý kettlebell mi dáva riadne zabrať a už ho nevládzem vláčiť pol dňa na rukách, ale popri miešaní rizota to ešte dávam. Rozmaznávať ho moc nerozmaznávam, čo však nedokážem, je zakázať to mojej mame. Preto ju tak zbožňuje - vždy prinesie hračku (preto ja skoro žiadne nekupujem) a robí všetko, čo pánko chce. Potom mamka spokojne odíde domov a mne ostane rozkokošené dzecko, čo má nervy z toľkých hračiek a tak ich stále prerieďujem, odkladám a tak. Ja mu kupujem praktické hračky - chodítko, odrážadlo, a vzdelávacie hračky. Sú síce po nemecky a tak na ne skôr čumí ako puk, ale tak snáď sa do toho dostane..

A ešte zopár iných drobností, vyššie spomenuté sú také, ktoré som porušila najviac asi.

Ale nie o tomto som chcela.. Totiž, po narodení dzecka som zistila, že to, čo sa všade píše alebo ukazujú o materstve celkovo, je (pravdepodobne) veľmi dobrá kampaň zameraná na zvýšenie plodnosti. Bábu dáte pampersku a ono spinká 12 hodín vkuse, lebo má prdel v suchu. A všade ukazujú deti, ktoré sa krásne hrajú - samozrejme samé, nahlas pri tom výskajú a tešia sa zo života. You wish!

A tak sa stalo, že už počas šestonedelia mi došlo, že toľko ospevované materstvo a všetky jeho vyzdvihované krásy sú akýsi podvod na obyčajnú ženu. Takú tú, ktorá dovtedy neprebaľovala okadené rite a deti vídala maximálne na fotkách kamošiek z Facebooku. A že teda musím niečo vymyslieť, aby som nevychovala malého rozmaznaného egomaniaka, ktorý ma bude oslovovať krstným menom alebo, ešte horšie, vulgarizmom a bude ma trieskať a vrešťať, keď mu nekúpim poondiate lízatko.

A tak som čítala, a skúmala, ktorá forma výchovy by mi tak najlepšie vyhovovala. A nejak som sa preklikala k NEvýchove. A zistila som, že mi je táto nevýchova celkom sympatická. Kurz som si nekúpila a ani nehodlám platiť za niečo 4tis kč, lebo zatiaľ to u nás nie je až také hrozné. Včera som síce dostala kopačku do huby, ale nie naschvál, teda dúfam.

Takže, pekne po poriadku som si prešla všetky voľne dostupné videá, aj som sa zúčastnila pár free seminárov a v podstate sa všade hovorí to isté - dieťa nie je zlé, dieťa len reaguje na nás; treba sa s ním rozprávať normálne, nie ako s degešom, lebo dieťa ( hoci nevie rozprávať) nám rozumie.. a tak ďalej, koho to zaujíma, pogooglite a zistíte viac.

Anyway, tak som teda nedávno celá namotivovaná šla na to. Teória mi hlásala, že musím začať od seba. Ak budem veci riešiť pokojne a s prehľadom, dieťa (vraj) nebude vkuse mrnčať a vynucovať si svoje. Spása!

Začalo to hneď ráno o tej štvrtej. Na naliehavé "mamamamamamamama aaaaam!!" som rozlepila oči, vyzdvihla dzecko v postieľke a presunuli sme sa do kuchyne. Postavila vodu na kašu, detský čaj, kávu č. 1, nachystala kašu, pomedzi to prebalila dzecko a zaliala kašu vodou. Vtedy už sa mi dzecko snažilo vyštverať na hlavu a samozrejme mi popri tom sťahovať pyžamo, lebo bol hladný a zároveň chcel vidieť, čo to tam hore zaujímavé robím. Tak teda nevýchovne na neho pozerám, opýtala som sa ho či chce vidieť, čo robím.. Na čo zapišťal tak, že susedia nás neznášajú ešte viac.. Vzala som si Kettlebell na ľavú ruku a pravou miešala. Teda snažila som sa. Lebo dzecko sa snažilo za každú cenu džabnúť paprčou do kaše - zaliatej vriacou vodou! Tak mu hovorím - nevýchovne ako inteligentný človek inteligentnému človeku - že voda je veľmi horúca, že to musím rýchlo zamiešať a o chvíľku bude papať. No koniec, brutálny boj na rukách, mrnčanie "jak hovado", ja spotená ako prasa a nasratá ako dve, som ho "šľahla" do stoličky a začala kŕmiť. Teda fúkať a kŕmiť, zas nie som odľud že mu budem pchať horúcu kašu do úst. Vtedy dzecko na chvíľu zmlklo. Tak som si povedala, že no dobre, to bol nevýchovný pokus č. 1, ktorý som nezvládla, uvidím čo deň prinesie. A deň sa fakt niesol v podobnom duchu. Ja som sa pokúsila, dzecko ma poslalo svojou reakciou do prdele aj s celou nevýchovou a ja som chytila amok a dosrala to.

Večer hovorím dzecku, pekne úprimne podľa vzoru nevýchovy, že som to teda nezvládla a že zajtra sa pokúsim byť lepšia a trpezlivejšia mama, ale že teraz som už veľmi unavená a potrebovala by som, aby sme šli obaja spinkať. Prd makový, dzecko bolo ešte asi 2-3 krát vonku z postele a nakoniec som ho unaveného do nepríjemna "šmarila" do postieľky, zapla kolotoč a šla do sprchy. Cez ventilátor v kúpeľni nepočujem jeho rev.. Aby ste chápali, väčšinou ho dám do postieľky a je to v pohode, ale asi vedel, že naňho dačo skúšam a chcel mi ukázať, kam si mám tú nevýchovu strčiť.

A takto sa to dialo každý deň, až sa niektoré veci pomaly začali zlepšovať, teda sú v procese zlepšovania. Ako naschvál, dzecko vzdoruje, že fasa! Občas si prídem ako papagáj, alebo ako psycho, ktorý rozpráva veci sám sebe, ale tak.. Snažím sa byť optimista a vychovať normálneho jedinca. A je to aj vo vašom záujme, tak mi držte palce! :-)

Dúfam, že to tu aspoň trochu dáva zmysel, ak nie.. sorry :-P

Tento článok sa mi páči

http://luciakuba.blogspot.com/2016/04/ako-nevychovavam.html

všetky články blogu

Fórum

viac...
Fórum Úvahy o živote - smilan Smazenie bez tuku - luuciana satnik - Karlina Detská izba - Hanča7 Postieľočka pre drobca - Zarina63541 Detká izba - zulu žehlička - ternika šošovky - dlhana

Copyright 2017. Kankan.sk: Krása, Móda, Zdravie, Tehotenstvo, Deti, Fórum ženy.... All rights reserved.